Disciplína nie je to isté ako trest

Vyžadovanie a dodržiavanie disciplíny je náročné na energiu aj emócie. Patrí k najťažším úlohám dospelákov vo výchove dieťaťa, pretože si vyžaduje dôslednosť a "akurátny" model dospeláka. Nie je vhodné dieťaťu sprostredkovať správanie, ktoré mu neskôr budeme vyčítať ako nežiaduce a trestať ho zaň.

Disciplína a výchova k nej je forma rozumovej výchovy a učenia, obsahuje aj pochvaly a povzbudenia, ocenenia (morálne) za pokroky a snahu. Trest je negatívny dôsledok toho, keď dieťa či už vedome alebo nevedome poruší pravidlá, ktoré je kompetentné a schopné v rozumnom kontexte dodržiavať. Trest je len malým kúskom disciplíny.

Ideálnym modelom je výchova bez zbytočných pochvál a trestov. Ak je stimulom plnenia povinností drahý komerčný dar alebo strach z možného trestu, je čas prehodnotiť priority v motivácii. Ani jeden z týchto "motivátorov" nevedie k dlhodobej a naozaj stimulujúcej vnútornej motivácii a následnej prirodzenej disciplíne. Slobodný a inteligentný človek nepotrebuje obmedzenia a zákazy, pozná svoje limity a hranice. U malých detí je oveľa dôležitejšie ako riadiť a kontrolovať fandiť a veriť (vždy, nielen keď má dospelák dobrý deň a dieťa je práve úspešné).